Iste budete so mnou súhlasiť, že e-learning sa v slovenských zemepisných šírkach viacmenej iba prebúdza. Až na niekoľko výnimiek nenájdete odborné zdroje k tvorbe e-learningu a prakticky ani žiadnu komunitu tvorcov a vývojárov. Existuje tu iba niekoľko špecializovaných firiem, ktorých zákazníkmi sú v drvivej väčšine nadnárodné spoločnosti, kde je e-learning a dovzdelávanie zamestnancov stabilnou vzdelávacou zložkou. Menšie slovenské spoločnosti a firmy buď e-learning nezaradzujú do svojich vzdelávacích aktivít vôbec, alebo iba v najjednoduchšej forme – napríklad poskytovaním klasických office dokumentov, stiahnuteľných z webu a podobne.
Táto situácia je určite nechceným začarovaným kruhom – kde je slabý dopyt, stagnuje ponuka. S tým potom úzko súvisí skutočnosť, že vývoju a ponuke e-learningových obsahov sa venuje málo firiem, e-learningové produkty sú pomerne drahé a to zase odrádza aj potencionálnych menších záujemcov s menším finančným potenciálom.
Trend vo svete je však úplne opačný – e-learning sprevádza pomerne prudký rozmach, nasadzuje sa stále vo zvýšenejšej miere a nahrádza klasickú prezenčnú výuku všade tam, kde je to možné. Na internete nájdete špecializované weby, ktoré sa venujú buď spôsobom a stratégiám elektronického vzdelávania z pohľadu pedagógov, lektorov a vzdelávateľov, alebo v otázke softvérovej vývojárske komunity ako sú user groupy a blogy, kde sa zdieľajú praktiky a technické postupy, ako efektívne tvoriť e-learningové obsahy a spravovať systémy ich riadenia.
Tento trend súvisí so všeobecnou absolútnou prioritou v ekonomicky rozvinutých krajinách, ktorou je myšlienka neustáleho celoživotného vzdelávania, rýchla odborná a profesijná migrácia v prípade potreby, čím si uchádzači o zamestnanie alebo zmenu zamestnania veľmi efektívne zvyšujú alebo preorientúvajú pracovnú kvalifikáciu, aby tak lepšie zareagovali na potreby pracovného trhu. Dištatnčné vzdelávanie – ktorého súčasťou je aj e-learning – je vynikajúcou a účinnou cestou, ako to dosiahnúť.
Najzákladnejším a najdôležitejším stavebným kameňom e-learningového vzdelávania je pochopiteľne vlastný obsah, učebná látka. Tá musí byť spracovaná vo forme podkladov pre vznik e-learningovej jednotky na základe špecifických požiadaviek, súvisiacich so špecifikami elektronického vzdelávania. Pedagóg alebo zhotoviteľ podkladov pre spracovanie musí tieto špecifiká ovládať a v úzkej náväznosti a spolupráci s programátormi a grafikmi zapracovávať. Výsledkom ich práce teda má byť moderný, multimediálny a užívateľsky ,,prívetivý“ vzdelávací systém, v ktorom sa poslucháč bude cítiť príjemne a bude vedieť bez zbytočne vysokej námahy ihneď rozpoznávať a prijímať vzdelávaciu látku čo najprirodzenejším spôsobom.
Jednou z mála e-learningových štúdií na Slovensku, ktoré sú zverejnené na internete, je práca Prof. Ing. Milana Turčániho, CSc pod názvom ,,E-learning v celoživotnom vzdelávaní“. Autor sa zaoberá celkovou situáciou v slovenskom e-learningovom vzdelávaní a poskytuje cenné informácie z oblasti návrhov, tvorby a správy elektronických kurzov a systémov ich riadenia. Špeciálne oceňujem, že táto štúdia má silný praktický podtext a informácie v nej nie sú iba teoretickým traktátom, ale aj zdrojom reálnych poznatkov, aplikovateľných v praxi.
Z tejto práce ma zaujala najmä jeho myšlienka, podľa ktorej môže byť e-learningovým obsahom akýkoľvek elektronický dokument. Vzdelávacie obsahy v elektronickej forme by podľa tejto definície mohli siahať od jednoduchých textov v HTML či Worde, cez dokumenty PDF (e-booky klasických knižných strán), až po digitálne prezentačné prednášky, či bohaté multimediálne aplikácie vo forme uzavretých tématických blokov a vzdelávacích jednotiek, ktoré sú potom nasadené do špecializovaných systémov riadenia výuky na internete.
Domnievam sa, že ak môže byť e-learningovým obsahom akýkoľvek elektronický dokument, potom je možné previesť na e-learning prakticky ľubovoľný obsah, ktorý čosi vysvetľuje, ozrejmuje, čiže prináša úžitok vo forme poznávania (učenia sa). A to otvára v otázke e-learningu obrovské dvere ľubovoľných možností, ako využívať užitočné informácie v procese toľko pertraktovanej potreby celoživotného vzdelávania. Ba dokonca, z tohto pohľadu je prakticky možné ,,s nadsázkou“ vnímať celý internet – i napriek značným objemom obsahov, považovaných za internetové informačne bezcenné smetisko – ako obrovský e-learningový mechanizmus, v ktorom sa zdieľajú informácie a poznanie.
Práve z tohto málo predstaviteľného dôvodu by som ja osobne nevnímal e-learning ako ľubovoľný elektronický dokument. Stránka HTML ako fyzický nositeľ obsahov, ktoré je možné zobrazovať v internetovom prehliadači, je totiž natoľko dostupný a všeobecný spôsob zdieľania informácií, že pod pojmom e-learning ako ľubovoľný elektronický dokument v ňom stráca svoju podstatu v chaose možných obsahov. Webstránka či dokument Wordu by nemali tvoriť súčasť ,,podstaty“ e-learningu ako takého, ale mali by byť ,,iba“ nosičmi a platformami, pomocou ktorých sa sprístupňujú pedagogicky navrhnuté a multimediálne spracované okruhy informácií, blokov, modulov, jednotiek.
Z tohto dôvodu preto vnímam ,,e-learning“ vo forme dokumentov Wordu, či webstránky iba ako jednoduché informačné zdroje. Súčasťou e-learningu sa stávajú až vo chvíli nasadenia do spomínaných výukových systémov a produktov.
E-learningovému vzdelávaniu sa na Slovensku venujú mnohé stredné a vysoké školy, ktoré prevádzkujú portály, založené na bezplatnom systéme Moodle. To je v poriadku. Systém Moodle je skutočne prístupný a pomerne ľahko ovládateľný. A bezplatný. Ak však obsahmi výukového systému sú ,,iba“ textové stránky a wordové dokumenty, nemyslím si, že je možné považovať tieto obsahy za plnohodnotný e-learning. Lebo také obsahy sú dostupné aj mimo LMS systémov. Nazdávam sa, že ide o tak trochu ,,ochudobnený“ e-learning. Plnohodnotný e-learning má prinášať okrem textov na čítanie aj videoukážky, simulácie, testy, kvízy, hovorené slovo, prezenčné moduly, interaktivitu, animácie a celý kopec ďalších a ďalších atraktívnych možností, ktoré vdýchnu e-learningu čosi ako ,,vlastné dianie“ či ,,vlastný život“, podobne ako napríklad každá klasická kniha je vlastným svetom. Systémom pre knihu je knižnica či obchod. Systémom pre e-learning potom LMS systémy.
V tomto bode sa však dostávame do vyššie spomínaného začarovaného kruhu – profesionálny e-learning je finančne pomerne náročný, chýbajú zdroje a komunita, čo e-learning ešte viac predražuje a tak sa bludný kruh dopytu a ponuky uzatvára sám do seba. Verím však, že aj slovenský e-learning časom prekoná svoje rané štádiá, lebo celosvetový trend vzdelávania je neúprosný a už v najbližších rokoch budeme svedkami toho, čo všetko sa dá dnes a bude dať naučiť dištančne – napríklad vo forme elektronického vzdelávania. Domnievam sa totiž, že narastať bude množstvo ďalších a ďalších vzdelávacích inštitúcií, ktoré budú fungovať výlučne na internete či virtuálne a budú prevádzkovať akreditované vzdelávacie aktivity, dostupné bez sprievodných nákladov na cestovanie, dopravu atď, prakticky pre ľubovoľného používateľa počítača a internetu.
Jaroslav Verlík
Be the first to comment